ZÁKLADNÉ POTRAVINY
Severoslovenská kuchyňa pochádza z oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, kde aspoň tri mesiace v roku býva intenzívna zima, čo je jeden z dôvodov, prečo je v severoslovenskej kuchyni prevaha údeného mäsa, zemiakov, kyslej kapusty, mliečnych výrobkov, múky a strukovín. V rovnakom duchu býva na Slovensku zbieraná kapusta počas jesene, ktorá sa krája, zmiešava s korením a necháva kvasiť, čím sa z nej stáva veľmi cenný zdroj vitamínu C. Zemiaky zbierané v októbri slúžili ako základná potravina počas zimného obdobia tak ako aj čerstvé alebo kyslé mlieko. Z kravského, kozieho alebo ovčieho omlieka sa vždy robili rôzne syry a jedlá ako tradičné slovenské syrové korbáčiky, bryndza, tvaroh, oštiepok, parenica, ale aj maslo, smotana a žinčica. Z rýb sa prevažne konzumuje pstruh a iné sladkovodné druhy. Ďalším typickým jedlom je jahňacina a údenárské výrobky. V lesnatých častiach sa konzumuje divina, lesné huby a lesné ovocie. Slovenské lesy poskytovali a poskytujú dostatok rôznych druhov jedlých húb. V kuchyni sa využívali pod mäso, na praženicu, polievku, či omáčku. Tradíciu má aj chov včiel a z toho včelie produkty. Toto je surovinová základňa gastronómie severných hornatých častí krajiny. Na juhu a nížinách je surovinová základňa pestrejšia. Druhy mäsa sú bohatšie o hovädzinu, husacinu, kačacinu a morčacinu. Kapor chovaný v rybníkoch sa preferuje na Vianoce. Kuchynské produkty z múky sú pestré. Domáce cestoviny čerstvé aj sušené boli aj sú dôležitým základom domácej kuchyne. Na juhu je bohatá ponuka ovocia a výrobkov z neho: lekvár, džem, sterilizované a sušené ovocie. V súčasnosti je aj pestrá ponuka zeleniny pestovanej na juhu. Múčniky a cestoviny sa jedia sladké aj slané.
POLIEVKY
Slovenský obed vždy začína polievkou. Medzi najrozširenejšie patria zemiaková, fazuľová, šošovicová, hrachová, kapustová, zabíjačková kapustnica, hubová, cibuľová, cesnaková, špenátová a rôzne zeleninové či mäsové vývary. Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustnica. Pripravuje sa z kyslej kapusty. Líši sa podľa regiónu a obdobia varenia na pôstnu a sviatočnú. Do pôstnej katolíckej vianočnej (Štedrý deň) sa nedáva mäso, zahusťuje sa napr. bielymi hladkými haluškami, smotanou a rozotreným zemiakom. V luteránskej kapustnici na Vianoce nájdeme aj mäso a všetky ostatné zložky. Vo sviatočnej nájdeme napr. údené mäso a klobásu. Nevyhnutné sú sušené hríby. Vianočná kapustnica sa tradične pripravuje na konci kalendárneho roka. V regionálnych receptoch kapustnice sú značné rozdiely. V každom kraji, údolí i dedine sa varí vianočná kapustnica trochu inak.
Prívarky sú obľúbenou súčasťou slovenskej kuchyne. Dajú sa nazvať zahustenými polievkami. Základom je obyčajne zelenina, hlavne koreňová, varená vo vode a zahustená pridaním múky (prívarky sa varia najčastejšie tekvicové, šošovicové, fazuľové, zemiakové, hrachové, karfiolové, kapustové alebo špenátové). Môže obsahovať pretlak, mlieko alebo - na Slovensku obľúbenú - smotanu. Jedia sa s vajíčkom, slaninkou a chlebom.
HLAVNÉ JEDLÁ
Pokiaľ ide o hlavný chod je slovenská kuchyňa trochu mastnejšia ako napríklad talianska alebo španielska. Dosť často sa používa na prípravu jedál, bravčová masť alebo olej. Jednou zo špecialít, ktorá je typická pre slovenskú kuchyňu, sú halušky. Najtypickejším slovenským národným jedlom sú bryndzové halušky so slaninou. Pre Slovákov znamenajú to, čo pre Japoncov suši a Talianov pizza. Sú to halušky zo zemiakového cesta pomiešané so špeciálnym druhom ovčieho syra - bryndzou, ktoré chutia najlepšie v tzv. kolibách alebo salašoch. Navrch porcie sa pridáva oškvarená slaninka spolu s roztopenou bravčovou masťou. K bryndzovým haluškám sa najlepšie hodí ako nápoj cmar alebo kyslé mlieko. Slovensko sa môže pýšiť nevšednou svetovou kuriozitou. Každoročne sa v horskej osade Turecká na úpätí Veľkej Fatry stretávajú milovníci bryndzových halušiek na celosvetových majstrovstvách v ich varení a konzumovaní. Veľmi chutné a rovnako populárne sú kapustové halušky. Existuje veľa variant úprav halušiek, pretože slovenská kuchyňa má veľa regionálnych variant.
Typickým jedlom hlavne na východe Slovenska sú pirohy. Pirohy sú varené, vyprážané alebo pečené múčne jedlo so sladkou alebo slanou plnkou: spravidla sú plnené tvarohom, lekvárom alebo zemiakmi s bryndzou, obyčajne so sladkou posýpkou, s makom alebo strúhankou. Majú tvar trojuholníka alebo obdĺžnika. Hotové pirohy polievame roztopeným maslom, ak sú so sladkou plnkou posypeme sladkou posýpkou.
Tradičné sú aj zemiakové placky, ktoré sa na Horehroní nazývajú Haruľa. Ďalším zástupcom slovenskej kuchyne je guláš, jedlo z cibule, mäsa a ďalších zložiek ako napríklad mleté korenie, mletá paprika, majorán, čerstvá paprika, zemiaky, krupicové halušky. ktoré dodávajú jedlu zvláštnu vôňu. K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z múky a kvasníc alebo zemiakového cesta. Dôležité sú aj prílohové omáčky na báze zeleniny.
Gastronomickou udalosťou je aj účasť na husacích hodoch, ktorými je preslávená najmä podmalokarpatská dedina Slovenský Grob. Typické sú aj rôzne zabíjačkové špeciality ako jaternice, tlačenka, huspenina alebo oškvarková pomazánka. Medzi ďalšie slovenské jedlá patria napríklad parené buchty, široké rezance s tvarohom a slaninou, granadír alebo granadiersky pochod, demikát, živánska, smaženica z hríbov a vajec, hríby na smotane, veľkonočná plnka, hrutkový syr z Východného Slovenska a mnohé ďalšie.
MÚČNIKY A DEZERTY
Pre slovenskú kuchyňu sú typické záviny, kysnuté koláče a buchty, zriedkavejšie bábovka. Medzi typické patrí štrúdľa a žemľovka. Okrem bežného konzumu sa múčniky najviac pečú na Vianoce a Veľkú Noc a to aj viac druhov naraz. V pečení sa často používajú mak, orechy a tvaroh. Typické je aj orechovník (orechový závin), makovník (makový závin), tvarohovník (tvarohový závin), Bratislavské rožky, laskonky, medovníčky, medvedie labky, šúľance, pagáče alebo fánky. Opekance (iné názvy v nárečiach: bobáľky, pupáky, pupáčiky) sú zas malé guľôčky z kysnutého cesta pečené v pekáči tak, že sú k sebe jemne pritlačené. Zo Záhoria sa rozšíril zaujímavý Skalický trdelník v tvare valca s otvorom vo vnútri.
NÁPOJE
Medzi typické nápoje patrila žinčica vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa okrem kyslého mlieka podávala k bryndzovým haluškám. Na Slovensku je rozšíreným nápojom pivo a slovenské pivá majú vysokú kvalitu. V regiónoch, kde sa pestuje vinič je pohárik vína obvykle podávaný k jedlu. Tradične bývalo biele víno populárnejšie ako červené alebo ružové (s výnimkou niektorých regiónov) a sladké vína populárnejšie než suché, ale obidve tieto chute sa ako sa zdá menia. Tokajské víno z Tokaja patrí k najlepším zo známych odrôd. Značkovým vínom s tradíciou je aj červené víno Račianska frankovka. Z destilátov je typickou borovička alebo slivovica (Bošácka slivovica). Hriatô je typickým nápojom, ktorý Vás zahreje najmä v zime. Za posledných tridsať rokov sa zaviedla aj výroba brandy z vína v Malokarpatskej oblasti. „Karpatské brandy“ sa destiluje z odrodového vína Veltlínske zelené a neblenduje sa s inými odrodami. Na Slovensku býva zvykom pri príležitosti pozvania na rodinný obed či večeru alebo večierok priniesť fľašu vína alebo liehoviny.
